Ad. Plán Bratislava (5. časť) – Ján Hrčka

Ján Hrčka,

posielam ti odpoveď na tvoj 5. blog. My uvádzame v Pláne Bratislava sumu 129 EUR na základe nižšie uvedeného prepočtu, ty uvádzaš sumu 200 EUR a oprav ma, ak sa mýlim, ale prepočet, na základe ktorého si ty k svojej sume prišiel v tvojom blogu nie je, či?

Paradoxné ale na tom je, že zatiaľ, čo si my vymieňame odpovede na toto číslo, organizuje mesto kampaň, v ktorej uvádza, že čistý príjem z nového prihláseného obyvatela Bratislavy je viac ako 300 EUR.

Áno, tých 42 % percent bolo vypočítaných tak ako píšeš, dá sa to odvodiť priamo zo vzorca:

• 5 % je podľa počtu dôchodcov (takže nemá vplyv)
• 40 % podľa počtu žiakov (nemá vplyv)
• 42 % čisto podľa počtu obyvateľov (ma vplyv), z toho:
  • 10 % podľa počtu obyvateľov
  • 32 % podľa počtu obyvateľov a koeficientu HM BA
• 13 % podľa nadmorskej výšky (nemá priamy vplyv)

Presné číslo závisí od toho koľko detí či dôchodcov sa prisťahuje, toto je minimum pre jedného dospelého človeka, ktorý sa prisťahuje.

A ako správne píšeš, skoková zmena v počte obyvateľov pohne vzorcom (ten porovnáva obce voči sebe) a skutočný dopad by sme vedeli simulovať iba vtedy, ak by sme vedeli počet obyvateľov, dôchodcov a žiakov pre všetky obce a to, odkiaľ noví obyvatelia BA prídu (či z menších obcí alebo väčších miest). Používame preto radšej konzervatívnejší odhad (ceteris paribus) zvýšenia príjmov.

16 mil. eur bolo vypočítaných opäť presne tak ako píšeš. Na základe skutočných čísiel za rok 2017 by to bolo 129 eur * 130 000 obyvateľov = 16,8 mil. eur.

Ten skutočný počet potenciálnych nových obyvateľov je naozaj neznámy a môže sa hýbať oboma smermi. Analýza pohybu SIM kariet je problematická kvôli duplicitám (ľudia majú často dva mobily, alebo extra SIM kartu v tablete, alarme, GPS zariadení na služobnom aute, či iných zariadeniach). Zvolili sme preto radšej konzervatívnejšie číslo, nie 239 000 či 369 000 obyvateľov.

Problém neprihlásených obyvateľov považujeme za jeden z problémov nedostatku financií Bratislavy, nepovažujeme ho však za ten najkľúčovejší. Aj kvôli tomu, že nepoznáme presné čísla (koľko ľudí nemá trvalý pobyt a mohlo by mať), ale predovšetkým preto, že sama Bratislava ho dokáže iba v obmedzenej miere sama (bez vôle štátu) zmeniť a nechceme sľubovať nesplniteľné.

1. Súhlasíme s tým, že Bratislava by si zaslúžila viac peňazí od štátu. Píšeme to v knihe. Nechceme sa však na to pri plánovaní rozpočtu a možných projektov spoliehať, lebo to závisí od štátu, nie len od primátora a MsZ. A ten spôsob ako to dosiahnuť nemusí byť cez podielované dane, ale cez samostatný transfer peňazí zo štátu vyslovene pre hlavné mesto.
2. Inštitút trvalého pobytu a to, ako sa rozdeľujú podielové dane, je v kompetencii štátu. Nepovažujeme za zodpovedné spoliehať sa na to, že vláda (či už súčasná alebo po roku 2020) bude chcieť dať Bratislave viac peňazí na úkor iných obcí.
3. Jeden z dôvodov, prečo ľudia nemajú v BA trvalý pobyt, je že žijú v prenajatom byte a mesto nemôže vlastníka bytu donútiť udeliť trvalý pobyt podnájomníkom. Preto považujeme za dôležitejšie riešiť dostupnosť bývania – a problém s trvalými pobytmi sa môže vyriešiť popritom.
4. Ďalším z dôvodov, prečo ľudia nemajú trvalý pobyt, je že sa im to neoplatí. Prepis EČV auta (jedného alebo viacerých), zmena v obchodnom registri (ak je človek vlastníkom, štatutárom, konateľom firmy…), zmena občianskeho preukazu, to všetko stojí nemalé peniaze (stovky eur). Okrem toho to stojí mnoho času. Nič z tohto mesto nezmení. Môže len dobre informovať o všetkých povinnnostiach či zjedodnušiť vybavenie na miestnom úrade.

Matúš Vallo