Náš plán pre dopravu v Bratislave 

Hlavným problémom dopravy v Bratislave je, že všetci trčíme v zápchach. Bez ohľadu na to, či sedíme v aute alebo v MHD. Na tento problém existuje množstvo malých riešení, na ktorých je potrebné začať pracovať súčasne. Ak niekto vraví, že je to inak, pravdepodobne len sľubuje ďalšie vzdušné zámky. Naše riešenia pre bratislavskú dopravu stoja na 4 pilieroch. Dva z nich sa týkajú áut a dva iných druhov dopravy – MHD, cyklistov a peších.

Cieľ 1. – Znížiť počet áut denne prichádzajúcich do Bratislavy.

Nie je nič prekvapivé, že do Bratislavy, ako do metropoly, denne prichádzajú desaťtisíce áut, ktoré ich majitelia potrebujú odstaviť na 8-10 hodín počas pracovného dňa a potom odchádzajú. Ako zmeniť ich správanie, aby autá nechali na okraji Bratislavy a využili radšej MHD?

• Riešením je mestská parkovacia politika, ktorá zvýhodní rezidentov. Zabezpečí, aby vstup do mesta autom bola pre každého prichádzajúceho tá najmenej atraktívna alternatíva. Výsledkom bude plynulejšia doprava v meste, jednoduchšie parkovanie pre rezidentov a aj menej áut zaparkovaných na chodníkoch. Rezidenčné parkovanie sa nebude týkať plošne celej Bratislavy ale len zón, kde je reálny problém s parkovaním. Spoplatniť parkovanie na prázdnej alebo poloprázdnej ulici by bolo nezmyslom. Regulovať chceme len parkovanie v zónach, kde prichádza parkovať veľa áut a rezidenti už prakticky nemajú kde zaparkovať. Podľa našich odhadov sa to môže týkať 1/6 až 1/5 parkujúcich áut.
• Motivovať prichádzajúcich neísť s autom do mesta budú záchytné parkoviská, o ktorých všetci hovoria, ale mesto nezrealizovalo ani jedno. Vybrané lokality, kde by tieto parkoviská mohli stáť, sú známe z Vyhľadávacej štúdie, ktorú má primátor už vyše roka na stole. Určíme kde a začneme urýchlene s ich výstavbou. Napojíme ich na linky MHD.

• Odľahčiť dopravu v Bratislave dokáže aj posilnenie osobnej vlakovej dopravy. Na to je v krátkodobom horizonte potrebných niekoľko krokov. Napríklad dohoda so železnicami ne zmene v pravidlách vypravovania vlakov tak, aby mohlo na jednej trati v bezpečnej vzdialenosti ísť aj viac vlakových súprav. Vďaka tomu by sa dokázal zabezpečiť častejší interval na exponovaných trasách zo smeru Senec a Dunajská Streda. Vyťažiť je potrebné viac z železničných koľají, ktoré už v meste máme. Vlaky, musia začať jazdiť v častejšom intervale. Je tiež potrebné aktívne sa zapojiť do výstavby nových železničných zastávok (v kompetencii ŽSR). Nové železničné zastávky podporíme aj predlžovaním električkových tratí k nim.
• Magistrát sa musí aktívne podieľať na štúdii bratislavského železničného uzla, ktorú pripravujú ŽSR. V rámci tejto štúdie by sa malo definitívne rozhodnúť o tom, či je železničná stanica Filiálka vhodným riešením rozvoja železničnej dopravy v Bratislave s primeranými nákladmi a benefitmi, alebo sa radšej sústrediť na iné riešenia, ktoré odbremenia bratislavskú dopravu.

Cieľ 2. – Zefektívniť pohyb áut po meste.

Aby sme zefektívnili jazdu áut po meste, musíme sa začať pozerať aj do budúcnosti a začať pracovať s dátami a technológiami. Napríklad slovenská firma Sygic ponúka mestám platformu, na ktorej sa dá vyvinúť inteligentný systém riadenia dopravy. Aplikácia vyhodnocuje dáta a snaží sa nápor áut rovnomerne rozložiť na možné trasy tak, aby nedošlo k úplnému preťaženiu žiadnej z nich. Dokonca aplikácia môže kalkulovať vhodné trasy pre bicykel alebo hromadnú dopravu a ponúkať ich vodičom ako alternatívu. Taktiež dokáže kalkulovať optimálne dopravné scenáre v prípade uzavretia niektorých trás. Mesto môže vodičov motivovať jazdiť podľa inštrukcií aplikácie napríklad zľavami na parkovnom. Prínosom pre mesto budú aj dáta, ktoré získa a tiež kontrola nad náhradnými trasami, ktoré iné navigácie nevyhodnocujú z hľadiska bezpečnosti (napr. obchádzková trasa cez pokojné rezidenčné ulicu alebo okolo škôl).

• Vyhlásili by sme verejnú súťaž na dodávateľa takéhoto systému pre mesto, do ktorého sa môže zapojiť aj spomínaná firma Sygic. Do dvoch rokov je reálne, aby takýto systém fungoval a efektívnejšie riadil dopravu s menším počtom zápch.

Cieľ 3. – Zvýšiť počet ľudí využívajúcich MHD

Bratislavčanom okrem parkovania musíme poskytnúť aj rýchlejšiu a spoľahlivejšiu alternatívu voči jazde autom, a tou je MHD. My jej pracovne hovoríme bratislavské expresné linky. Pokiaľ sa niekam Bratislavčania dostanú električkou alebo autobusom skôr než autom, začnú voliť MHD častejšie. A o to nám ide. Na to je potrebné dobudovať a zrekonštruovať električkové radiály a napojiť ich na nové vlakové zastávky.

• Predĺžiť električkovú trať z Dúbravky k budúcej železničnej zastávke Lamačská Brána (Bory), ŽSR vybudujú zastávku a mesto trať.

• Vypracovať štúdiu realizovateľnosti električkovej trate zo Šafárikovho námestia do Prievozu a do Podunajských Biskupíc. V prípade pozitívneho výsledku urýchliť jej realizáciu.

• Dobudovať električkovú trať v Petržalke.

• Zmodernizujeme Karloveskú, Vajnorskú, Ružinovskú a Račiansku radiálu, čo dokáže skrátiť čas cestovania na týchto trasách o 15%.

• Predĺžiť električkovú trať v Ružinove k budúcej železničnej zastávke, ktorú vybudujú ŽSR v spolupráci s mestom.

• Preferenciu električiek na križovatkách, aby električky zastavovali len na zastávkach. Preferenciu je možné nastaviť na týchto križovatkách. Ružinovská radiála: Tomášikova, Jégého, Saleziáni. Vajnorská radiála: dynamická koordinácia medzi Trnavským mýtom a Bajkalskou. Račianska radiála: Riazanská, Hečkova. Karlovesko-Dúbravská radiála: pri Zuckermandli, pred tunelom, pri bývalom PKO, pod Mostom Lafranconi, pri Botanickej záhrade, Nad lúčkami, Harmincova. Oprava polofunkčnej preferencie pri ŽST Vinohrady, Pri vinohradoch a na Peknej ceste.

• Na úsekoch ďalej od centra bez križovaní s chodcami, cyklistami a autami zvýšime rýchlosť električiek na 60 km/h Napríklad: Vajnorská ul. medzi Zátiším a Zlatými pieskami, trať medzi Karlovou Vsou a Dúbravkou, Starý most, úsek Sad Janka Kráľa – Bosákova, úseky trate na Račianskej (medzi Krasňanmi a Račou).

Skrátime čas cestovania trolejbusmi a autobusmi.

Tam, kde nie je možné priviesť električku, je potrebné zaviesť nové expresné linky, ktoré budú rýchlejšie, nebudú stáť na každej zastávke a ktoré budú prepájať vzdialenejšie mestské časti, v prípade potreby aj cez diaľnicu. Zvýšiť intenzitu aktuálnych spojov a budovať nové buspruhy, aby autobusy nestáli v zápchach. Taktiež zavedieme chýbajúce spojenia. Napríklad expresné spojenie Avionu a Petržalky.

• Buspruhy umožnia v čase špičky na upchatých úsekoch skrátiť cestovný čas medzi zastávkami o viac ako polovicu. Konkrétnych miest, kde je vhodné vybudovať buspruh, je mnoho:  buspruh na Popradskej, na Patrónke, rozšíriť čiastočne Bajkalskú o buspruh, na Prístavnom moste zmeniť odstavný pruh na buspruh, dobudovať buspruh na Trnavskej ceste a Slovnaftskej a po dokončení rýchlostnej cesty R7 zriadiť buspruh aj na Gagarinovej pre cestujúcich zo smeru Podunajské Biskupice a Vrakuňa.
• Pripravíme nové trolejbusové trate. Mlynská dolina – Botanická – Molecova, Hlavná stanica – SAV (obojsmerné odbočenie), nahradenie autobusovej linky 32 trolejbusovou v plnom rozsahu, Autobusová stanica – Karadžičova – Dostojevského rad – Nové SND (Pribinova), Dunajská – Kamenné nám, Rajská – Dunajská, zmena ukončenia trolejbusových liniek 202 a 205 v centre mesta tak, aby sa dostali do električkového uzla Nám. SNP/Kamenné nám, presmerovanie trolejbusov z Cintorínskej ul. na Dunajskú s obratom okolo bývalého hotela Kyjev.

Cieľ 4. – Ponúknuť alternatívu v podobe jazdy bicyklom alebo pohybu po meste pešo.

Čoraz rozšírenejší spôsob pohybu po meste je bicykel. Prieskumy nám ukazujú, že pokiaľ niekde existuje segregovaná cyklotrasa, prejde ňou násobne viac cyklistov ako len po namaľovanom bicykli na ceste. Cyklisti odľahčia nápor na dopravu, pokiaľ sa budú cítiť v meste bezpečne. Absolútna priorita nového vedenia mesta teda musí byť budovanie segregovaných cyklotrás pred striekaním obrázkov cyklistov na existujúce cesty.

• Podľa kvalifikovaných odhadov ich za 8 rokov dokážeme takto postaviť až 76 kilometrov.

V neposlednom rade musíme dbať aj na pohyb chodcov. Ich bezpečnému a aktívnemu pohybu napomôžu prechody v úrovni vozovky, bezbariérovosť prechodov, menej bariér na chodníkoch (napríklad v podobe parkujúcich áut), širšie chodníky, dizajn križovatiek, zóny 30 alebo nové pešie zóny.

 

Zoznam cyklotrás, ktoré je reálne postaviť za 8 rokov:

• R13: Radlinského + Račianska – 8 km (úsek Kollárovo nám. – Hečkova)

• R14: Blumentálska + Vajnorská – 4 km (úsek Kollárovo nám. – Odborárska)

• R16: Špitálska + Záhradnícka + Ružinovská – 5,5 km (úsek Kamenné nám. – Astronomická)

• R17: Dunajská + Mlynské nivy – 4,5 km (úsek Kamenné nám. – Prievoz)

• R18: 4 km súčasť projektu električky v Petržalke

• R20: Štefanovičova + Imricha Karvaša + Sasinkova – 2,5 km (úsek Hlavná stanica – Stanica Nivy)

• R34: Kukučínova – 2 km (úsek Trnavské mýto – Riazanská)

• R41: Karloveská – 4 km (úsek Devínska – Harmincova)

• R47: Slovnaftská – 6 km (úsek Prístavný most – Dvojkrížna)

• R48: Starohájska – 2 km (úsek Jantárová – Dolnozemská)

• R52: Dúbravská + Polianky+  Húščavova + Beňovského +  Alexyho + Dražického/Na Vrátkach + Agátová -6,5 km (úsek Patrónka – Bory)

• R55: Trnavská cesta + Ivánska cesta – 2,5 km (úsek Tomášikova – IKEA)

• O2: Nábrežie + Dostojevského rad + Karadžičova + Legionárska – 3,5 km (úsek Rybné nám. – Račianske mýto)

• O3: Košická + Miletičova – 2,5 km (úsek Most Apollo – Trnavské mýto)

• O4: Jarošova + Bajkalská – 2,3 km (úsek Račianska – Trenčianska) a Haanova + Nám. hraničiarov + Rusovská cesta – 3 km (úsek  Dolnozemská – Petržalské korzo)

• O5: Mlynská dolina – 5,5 km (úsek Most Lafranconi – Podkolibská) a Zátišie + Tomášikova + Kaštieľska + Parková + Jastrabia + Komárňanská 7,5 km (úsek Račianska – Malý Dunaj)

Spolu: 75,8 km nových cyklotrás.

Mesto je zložitý mechanizmus, ktorému treba porozumieť. A doprave ešte viac. Keď nám dáte šancu naše riešenia zrealizovať, budeme sa o 4 roky pohybovať po Bratislave rýchlejšie, menej času strávime v zápchach a tiež budeme zažívať menej nervov pri parkovaní.

---

Páčil sa Vám tento článok?